Pozadie

Vo svojom rozsudku zo dňa 28. októbra 2020, spis. značka C-321/19, Európsky súdny dvor rozhodol, že mýtne pre nákladné vozidlá vyberané Spolkovou republikou Nemecko porušuje zákaz prekročenia nákladov podľa čl. 7 ods. 9 smernice 1999/62/ES v spomínanom znení smernice 2006/38/ES (ďalej iba „Smernica“). Čl. 7 ods. 9 Smernice určuje, že poplatky za mýto smú byť založené výhradne na princípe „výhradného zaťaženia nákladov na infraštruktúru“. Takéto náklady zahŕňajú náklady na prevádzku siete komunikácií. Spolková republika Nemecko zohľadňovala okrem toho náklady na dopravnú políciu ako náklady na prevádzku siete komunikácií. Proti tomu sa žalobcovia vo východiskovom konaní obrátili na Správny súd Kolín (SS Köln, rozsudok zo dňa 1. decembra 2015, 14 K 7974/13).

Pri odvolacej inštancii potom Vyšší správny súd Münster predložil Európskemu súdnemu dvoru otázku, či je toto zohľadňovanie nákladov dopravnej polície pri stanovení výšky poplatkov za mýto s čl. 7 ods. 9 veta 2 Smernice zlučiteľné (Vyšší správny súd Münster, uznesenie zo dňa 28. marca 2019, 9 A 118/16).

Európsky súdny dvor na to odpovedal, že „policajné činnosti [spadajú] do zodpovednosti štátu, ktorý pritom vykonáva výsostné právomoci a nekoná iba ako prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry.“ Preto, toľko Európsky súdny dvor, nemôžu byť náklady dopravnej polície považované za náklady na prevádzku v zmysle čl. 7 ods. 9 Smernice (Európsky súdny dvor, rozsudok zo dňa 28. októbra 2020, C-321/19, bod 26 n.). Tým je stanovenie poplatku za mýto, každopádne v rozsahu, v ktorom je založené na nákladoch dopravnej polície, v rozpore s európskym právom.

Vyšší správny súd Münster ešte v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora musí rozhodnúť, či aj ďalšie súčasti mýtneho pre nákladné vozidlá nie sú protiprávne a v akej výške tým vzniká nárok na požiadavku vrátenia.